Milujem
ako si natiera rožky a sype Granko do čokoládového jogurtu. Aby bol ešte
čokoládovejší.
Milujem,
keď robí raňajky aj mne a ja nemusím ráno pohnúť ani prstom.
Milujem,
keď spolu jeme, žijeme, milujeme sa.
Milujem
jeho dotyky, jeho prítomnosť v mojom živote, v mojej posteli, jeho
papuče v mojej chodbe, jeho pery na tých mojich.
Milujem
všetko, čo so sebou priniesol. Horkastú vôňu holiacej peny aj trpký a omamný
zápach z cigariet. Aj ten decentný zmätok v živote, ktorý sa naňho
ako žuvačka nalepil kdesi po ceste a on sa jej nevie zbaviť. Aj ten
milujem.
Aj
to, že neľúbi syr, ale na pizzi a v toastoch áno, aj to, že ľúbi
párky, ale v šošovicovom prívarku ich nezje. Aj to, že neje hríby, olivy a vlastne
nič dobré, takže beztrestne môžem mať celú pizzu len pre seba a hodiť to
naňho.
Milujem
ako papá, ako dýcha, ako chodí. Milujem celú jeho existenciu, jeho bytie. Jeho
dušu, aj to, čo preniklo na povrch.
Milujem
jeho a milujem aj to, kým som, keď som s ním.
Milujem
to, že zo mňa robí dobrého človeka, že nevidí, aký príšerný, sebecký a zákerný tvor v niektorých momentoch som. Že vo mne vidí krásnu a inteligentnú
ženu. Že na mňa nehľadí z výšky ako na dieťa, ktoré treba dovychovať. Aj
keď je starší. Aj keď by mohol.
Nepozerá
na mňa očami nadradeného rodiča, ale očami rovnocenného partnera a milujúceho
chlapa.
Milujem
ho tak veľmi, až sa mi občas zježia chlpy z toho, že sa rútim nevedno kam
a nedokážem to kontrolovať. Ani zastaviť. Len sa pozerám vôkol seba a užívam
si, že riadenie za mňa prebral niekto iný. Niekto tam vyššie, kto vie, ako to
všetko skončí a dáva na mňa pozor. Nemôžem zmeniť smer ani rýchlosť jazdy,
ale môžem vstrebávať všetky tie nádherné momenty a pocity, ktoré mi
ponúka. Môže to trvať večne alebo len zlomok sekundy, tak predsa musím prijať
všetko, čo sa do mňa zmestí. Všetku lásku, šťastie, pochopenie, všetky
skúsenosti, bolesti, pády. Radosti. Malé či veľké. Na tom vôbec nezáleží.
Milujem
ho tak veľmi, že občas neviem dýchať. Je to ako tornádo, ktoré má spína vo
svojom hrozivom objatí a ja sa nedokážem z neho vymaniť. Nie preto,
že by bolo pohlcujúce ako pohyblivý piesok a každým ďalším pohybom by som
sa len kĺzala nižšie do jeho útrob. Ale preto, že je hebučké a príjemné.
Nádherné vyznanie.
OdpovedaťOdstrániťDaniela
Nádherný článek. :)
OdpovedaťOdstrániťS láskou Rose :* - Můj blog