Fluffy acerbity

Mladé a sprosté. Také sme boli. Mali sme holé pupky a svet nám ležal pri nohách. Pubertálne výrastky mužského pohlavia s nezvladateľnou rannou erekciou tiež. Linkou za tri éčka z DMky sme si maľovali čapaté krídielká a kradli mamám mejkap, ktorého odtieň nám vôbec nesedel. Vyzerali sme ako pomaranče. A aj tak sme si pripadali také krásne.

Krásne a nespútané. Deti, ktoré sa v maminých lodičkách cítili tak dospelo. Vykračovali sme si ako primadony smerom k našej obľúbenej čajovni, kde sa počet ženských zadkov na jednu vodnicu rovnal výške zľavy. Keby som dnes stretla na Obchodnej svoje štrnásťročné ja, kúpila by som si u Číňana papuče a hodila ich po sebe. A potom ďalšie. A ďalšie. Hádzala by som tie päťkorunové patoky do svojej blonďavej hlavy tak dlho, až by sa vyparila. Až by prestala existovať a moja stupidita by sa rozdelila medzi desiatich náhodných okoloidúcich. A potom by som išla do Mekáča a kúpila si nugety. Radšej byť tlstá ako sprostá. (*ba, dum, bss*)

Ležali sme zabalené v huňatej ružovej deke a do zadku nás pichali roztrúsené čipsy. Cibuľkovo smotanové. V telke Zack a Cody privádzali pána Mosebyho do šialenstva, na oblohe žiaril mesiac v splne a baldachýn nad posteľou nasakoval marihuanovým dymom. Iksypsilon sedel na zemi.

Vlastne ani neviem, o čom sme sa v ten deň rozprávali. Myslím, že on mlčal. Moja drahá blábolila niečo o nesmrteľnosti chrústa a lakoch na nechty a mne sa točila hlava. Trochu z ganje a trochu z neho. Drahá sa išla osprchovať, my vykutrať chladničku.

Sedíme na pohovke s rožkami a Bambínom s dátumom spotreby pred dvomi týždňami. Nedá sa to žrať. Miestnosť páchne skysnutým mliekom, my sa bijeme o deku. V krku mám guču veľkosti Saturnu a pred očami milióny jeho prstencov vo všetkých farebných prevedeniach. Trochu z ganje a veľa z neho. Sme tri milimetre od seba, som paralyzovaná a neviem pohnúť malíčkom na ľavej ruke. Keby nežmurkal, prisahám, že svet sa zastavil.

Desať, deväť. Uisťujem sa, že existujem. Že nesnívam.

Osem, sedem. S červenými očami a suchom v hube sa tomu verí skutočne ťažko.

Šesť, päť. Cítim jeho dych na svojich perách. Asi si nečistil zuby.

Štyri. Ten debil ma pobozkal.

Tri. Nie je to debil.

Dva. Neviem, čo mám robiť.

Jedna. Leží na mne, jeho ruka pod mojim tričkom.

Nula.

Bežím hore schodmi a zamykám dvere od kúpeľne. Drahá stojí pred zrkadlom a prstom si naťahuje špičku nosu. „Vyzerám ako prasiatko. A neviem si odpľuť.“

Zdola počuť buchnutie vchodových dverí.

„Prečo si nešla za nami?“

„Bála som sa, že spadnem dolu schodami.“

Tak veľmi som to chcela v ten deň spraviť. S ním. Ale tak veľmi som sa bála. Až tak veľmi, že som sa o dva týždne vyspala s jeho najlepším kamarátom. (*potlesk poprosím*)

Nebolo to bolestivé. Nebolo to príjemné. Nebolo to nič. Len zlomok okamihu, spomienka, ktorá by o pár rokov ostala len rozmazanou nejasnou machuľou v mojej mysli, keby ktosi kedysi nepovedal, že prvýkrát to má byť výnimočné. Krásne. Romantické.

Sračky.

Zvyšky mojej nevinnosti ostali na rok nepranej plachte nejakého prehúleného kreténa bez budúcnosti a zvyšky zdravého rozumu asi ráno odplávali v bublinkách malinového sprchového gélu dolu odtokom. Tri minúty som sa oddala jeho neskúseným rukám a puk. Nezabudnuteľná magická spomienka vytvorená, chcete ju uložiť do systému?

Mám na výber? Asi nie.

Celé čaro splynutia dvoch milujúcich sa duší a vášnivých tiel sa zmenilo na telocvik lachtaních mláďat. Fasa. Jedno bongo to hádam spraví.

Vrátila som sa k drahej domov, zrenice sťa hokejové puky. Kuchyňa smrdela ako spálený hrniec a mesiac starý použitý tampón. Zistila som, že sa snažila urobiť popcorn v hrnci, lebo im ešte nezapojili mikrovlnku. Pôvod pachu menštruačnej krvi som sa rozhodla pre vlastné duševné zdravie neskúmať.

Sedela na pohovke len v gaťkách a s nervami sa dobíjala do konzervy s tuniakom. Keď som vošla, zlomila si necht.

„No co?“ zamumlala s prstom vrazeným v ústach.

„Vraj fajčím ako bohyňa.“

„A? Si?“ Kvapka krvi jej stiekla dole ukazovákom.

„Nie. Už nie.“

„Paráda.“ Objala ma. Ja som sa cítila ako skúrené hovno bez štipky dôstojnosti. Oči mi padli na jej odreté kolená. „Cvičila som stojky na fitlopte.“ Ani ma to neprekvapilo.

Moja vagína bola v plameňoch, mala som pocit, akoby mi tam niekto strčil zapnutú zbíjačku. Cítila som sa ako ropný vrt alebo ako Mariánska priekopa. A tak decentne ako piča. Za zvučky Hannah Montany som zaspala na pohovke. A po prvý raz v živote sa mi nesnívalo absolútne nič.

(pozn. autora - všetky veci sexuálneho charakteru sa udiali po mojich 15 narodeninách, neboj, mami)